Podľa správ britský minister pred 10 rokmi mal položiť ruku novinárke na koleno. Nebránila sa, ale odstúpil. Kiska položil ruku na štátnu pokladňu na služby pre seba za takmer milión eur a neodstupuje.
Navrhuje zákony čo by mali hovoriť niečo o úmysle, pričom sú to už veci v trestnoprávnom konaní vyriešené. Vyhovára sa ako zlodej prichytený pri vreckovej krádeži, nevyjasňuje náklady na svoju kampaň, ktoré chcel skryť v nákladoch firmy. Nič nehovorí o pokuse siahnuť na fondy. Absolútne chýba sebareflexia, vedomie zodpovednosti a chýbajú aj kritériá pre získanie a udržanie dôverihodnosti občanov tohto štátu. Keď si to môže dovoliť prezident, tak potom už každý. Načo naháňať drobných zlodejíčkov?
Je zaujímavé ako sa bráni sám. Zlé zákony, zlí úradníci, zle utajované jeho finančné príjmy, hoci je povinný ich priznávať, zlí členovia vlády a pod. Zaujímavé je aj ako si ho bráni tretí sektor, je pravda, že sumu zverejnil Róbert Fico, ale vyčíslenie škody, ktorú Kiska štátu spôsobil nie je osobným sporom. Štát je povinný túto sumu voči nemu vymáhať. A tak všetci treťosektoroví a kaviarenskí čo si Kisku bránia utekajú ako pred svätenou vodou, pred faktom, že konal protizákonne a snaží sa to zmeniť na osobný spor. Dostal som aj otázku či nie som osobne zaujatý? Nie som! Ale takéto a ešte horšie skutky sme tolerovali Kováčovi len preto, že bol prvý a že kdesi v podvedomí ešte stále zostáva osud Tisa. Ak nám z Kisku nemá vyrásť Kováč II. s ešte väčšími negatívami a ak sám nie je zrelí na sebareflexiu a nechce funkciu zložiť, bolo by mu treba pomôcť, je to konanie nezlúčiteľné s funkciou prezidenta republiky. Slovensko má veľa morálneho bahna. Ale čo robiť s vtákmi čo kakajú do vlastného hniezda? A ešte sú na to hrdí. Občan Kiska nie je viac ako ktorýkoľvek iný občan. Hľadal som odpoveď na znaky takéhoto správania, nie som psychológ, ale psychológovia pre to majú výraz. Som právnik, a preto viem, že na takéto konanie právnici majú paragraf a inštitúcie.