Niektoré úvahy a poučenia z volieb v Čechách.

Vlastne je po voľbách a mohlo by sa povedať, že je rozhodnuté a všetko je jasné. A ono vlastne nie je jasné nič.  Jasné je, že kandidátmi vo finále boli Miloš Zeman a Jiří Drahoš. Je jasné, že Miloš Zeman veľkú časť svojho života venoval sociálnej  demokracii a životu v politike. Jiří Drahoš bol významnou  osobnosťou v iných odvetviach. Ale to sú tváre. Čo viac sa za týmto politickým zápasom skrýva a najmä, čo je platné aj pre nás?

Voľby prezidenta Trumpa v USA postavili do čela iný druh vnímania politiky. Heslo Trumpa: „Na prvom mieste je Amerika!“, je typicky konzervatívnym heslom. Nechcem škatuľkovať, ale heslo: „Na prvom mieste je Česká republika“, lepšie pristane Milošovi Zemanovi. Jiří Drahoš išiel skôr cestou neoliberalizmu. Keď porovnáme voľby v iných štátoch, tak možno povedať, že základné politické rozpory už nie sú medzi ľavicou a pravicou, ale medzi konzervatizmom a neoliberalizmom. A týmto zápasom bude pravdepodobne poznačená jedná celá epocha ľudstva.

Každé voľby majú aj svoj zahraničnopolitický význam. Miloš Zeman akceptoval členstvo Českej republiky vo všetkých organizáciách v ktorých je. Kládol dôraz hlavne  na záujmy Českej republiky, ako štátu občanov. Jiří Drahoš skôr kládol dôraz na medzinárodné inštitúcie, ako na české záujmy. Priebeh a výsledok volieb ešte obnažil a zvýrazil potrebu zaoberať sa politikou ako odbornou činnosťou, profesiou. Politika je umenie aj veda a nemožno z cudzieho prostredia presadiť niekoho do politiky a čakať ako to dopadne. Jiří Drahoš oznámil, že by chcel byť takým prezidentom ako je Andrej Kiska na Slovenksu. Bože odpusť mu!  Nevie čo hovorí! To chce byť Kiskom so všetkými škandálmi čo sú okolo neho? S jeho nekvalifikovanými výrokmi a porušeniami mnohých zákonov, ktoré potvrdil už aj Ústavný súd? Alebo išlo len o to, že to bol kandidát tretieho sektora?

Z hľadiska zahraničnopolitického sa v českej politike mihol tieň Hillary Clintonovej, ktorá svoje zlyhanie vydáva za hru spravodajských služieb ruskej federácie. Našťastie všetky služby Českej republiky zareagovali včas a túto tézu prehry Jiřího Drahoša odmietli. Všimol som si, že za jednu z príčin jeho neúspechu mnohí označili aj to, že nemali pod kontrolou všetky média. Ale demokracia je založená na plurealizme. Ak chce niekto kontrolovať všetky média nie je demokrat, je totalista a otvorene priznáva, ako vníma úlohu médií. Nie ako sprostredkovateľa univerzálnej objektívnej informácie. Ale ako nástroj na propagáciu.

V zahraničnopolitickej oblasti Milošovi Zemanovi vytýkali kontakty s Čínou a Ruskom. Tie krajiny, kde všetci chodia za obchodom, mimochodom všetky západné štáty. Časť politickej scény považovala za chybu, že prezident chce aj istý podiel pre Českú republiku. Je otázka času kedy Čína bude najväčšou ekonomickou veľmocou na svete. Stane sa to v pomerne v krátkom čase. Reálne môže vzniknúť vojenský blok Číny a Ruska, do ktorého ho západná Európa a USA tlačia.  Nie je v ničom záujme mať v takomto bloku nepriateľa.  Dobré obchody robia dobrých priateľov. To neznamená, že chce niekto vystúpiť z Európskej únie alebo NATO. To iba niekto pozerá dopredu.
Nemyslím si, že je to pozostatok socialistického  myslenia, že keď niekto kýchol v Moskve, tak sa v Prahe kričalo na zdravie. Rovnako si však nemyslím,, že keď prší vo Washingtone, alebo Bruseli majú ľudia v Prahe nosiť dáždniky. Pre takéto vnímanie zahraničnej politiky môžeme považovať časť politickej sféry za demagogickú  a dogmatickú. Našťastie je to len časť.

Každý demokratický štát vychádza z dvoch zvrchovanosti. Zvrchovanosť štátu, čo je nezávislosť štátnej moci na akejkoľvek inej moci vo vnútri i za hranicami štátu a zo zvrchovanosti ľudu čo je nezávislosť vyjadrenia jeho vôle, či už vo voľbách, alebo v referende.  Proti samotnému vyjadreniu ľudí vo voľbách nie sú námietky. Inštitút demokratických volieb je funkčný. Ale voľba ako výber začína skôr. Výberom kandidáta a volebnou kampaňou. Práve v súvislosti s kandidatúrou Jiřího Drahoša otvorme oponu. Vieme že za ňou niečo je, ale nevieme čo. A tou oponou je tretí sektor. Výrazne ovplyvňoval voľby v Čechách a v podstate riadil aj voľby prezidenta na Slovensku a aj pád vlády Róberta Fica. Prečo to zdôrazňujem? Do tretieho  sektoru prichádzajú anonymné peniaze zo zahraničných verejných aj súkromných zdrojov na ovplyvňovanie politiky. Ovplyvňujú, formujú a stimulujú verejnú mienku a to v takej miere, že dokážu rozhodovať voľby. Ale tí čo nie sú občanmi štátu, neplatia dane, prečo rozhodujú? Celá štruktúra je anonymná, Neviem koľkých politikov, novinárov platia  (a tu nehovorme len o priamych platbách, ale aj o rôznych formách nepriamej podpory) a koľko zdrojov venujú na iné ciele. Proste je to oblasť, ktorá je tabu. Napríklad Veľká Británia má veľmi prísne kritéria na vstup zdrojov do volieb v Británii. Ak voľby zásadne ovplyvňujú netransparentné inštitúcie, platí potom princíp suverenity ľudu? Je voľba skutočným individuálnym a racionálnym rozhodnutím jednotlivca? Na našom území máme niečo, čo je registrované, tolerované, proti čomu sa vymedziť je riziko a pritom je to súčasť cudzieho organizmu a cudzích vplyvov.

Ak sa pozriem na dianie po voľbách do parlamentu v Českej republike, tak vidím dosť veľa hmýrenia aj kritiky prezidenta, ale ten nerobí nič iné len, obhajuje zvrchovanosť ľudu. Ľudia rozhodli a ich rozhodnutie má platiť. Nemôže sa časť politikov považovať za sebahodnotnejších, keď nemajú primeranú podporu ľudu.

Vyvstáva ďalšia otázka. Aká je úloha osobnosti v systéme demokracie a štátu? Ak je osobnosť uznaná miliónmi ľudí, prečo ju nemôže uznať pár straníkov, ktorí možno v budúcich voľbách budú úspešní, ale nemajú úctu k tej časti voličov, ktorá ich práve teraz nevolila a chce zraziť hlavu lídrovi. Ak sa prezident nepodrobí tejto špekulácii, tak vlastne obhajuje zmysel volieb. Ak ľud prehovorí straníci majú počúvať a s úctou rešpektovať. Ak má Babiš najväčšiu dôveru, ale chýba mu dôvera niektorých predsedov strán parlamentu, nie je to demokratičnosť, ale zneužitie systému. Stranícka línia by mala rešpektovať občiansku vôľu. A ako je to s ľudskými právami? Kým občan nie je právoplatne odsúdený, je nevinný. V českej politike už bolo tých čo sa ponáhľali dostatočne veľa, aby sa poučili že ubližovali nevinným. Vôbec to nepíšem preto, že chcem niekoho v Čechách poučovať. Je však dôležité opustiť emócie a racionálne sa pozrieť na systém demokracie ako je vymyslený a jeho skutočnú implementáciu, ako je prznený.

Píšem to preto, aby sme mali otvorené oči a aby sme sa poučili na Slovensku. Predsa len to zaostávanie za  politickou kultúrou českou je na Slovensku ešte stále dosť veľké.

122 Shares